Ani by mi tak neprekážalo, že Ľuboš Bláha neustále skákal do reči – nakoniec celá relácia sa dominantne vyznačuje neustálym skákaním do reči, ktoré predvádza Zlatica Puškárová, a nakoniec vyzeral ako pajác, skôr mi prekážalo niečo iné. A síce to, že takýto archaistický demagóg spomína stranu SaS a tým aj mňa, v súvislosti s fašistami. Nuž súdruh Bláha, dávajte si pozor na Vaše vyjadrenia, poslanec – neposlanec.
Práve ľudia, zmýšľajúci ako Vy, výraznou mierou prispeli k stavu, v ktorom sa Európa nachádza. Európa pokrytecká, zadĺžená, byrokratická a neochotná pozrieť sa realite do očí. Tie socialistické táraniny, ktorými sa prezentuje aj francúzsky prezident a ktoré podporujú neokomunisti ako Vy, nás bohužiaľ vedú do ešte väčšej krízy, než v akej sa v súčasnosti nachádzame. Nebolo by od veci, keby ste čas svojho intelektu (...) venovali pochopeniu základnej veci, ktorou je vznik pridanej hodnoty – úplne pokojne môžete začať Marxom. Potom možno, ale naozaj len možno, pochopíte, že nie je možné neustále zvyšovať svoj dlh a tváriť sa, že je to v poriadku.
Hovoríte o solidarite, zodpovednosti, pomoci a spolupráci v rámci EU, ale nemáte ani poňatia o tom, čo tieto slová znamenajú. Solidarita znamená pomoc bezmocným, ak na ňu máte, zodpovednosť je otázkou slušnosti k okoliu, pomáhať treba pri nešťastiach a náhlych problémoch a spolupracujem len zo serióznymi partnermi a nie s podvodníkmi a vydieračmi.
Rozumiem tomu, že občanovi významnej časti slovenskej voličskej základne to je a ešte aj dlho bude všetko jedno až do momentu, kým priamo fyzicky nepocíti na rodinnom rozpočte stratu čo i len jedného eura – myslím tým, že by ho musel priamo odovzdať. A keďže toto sa asi nestane a jeho životné podmienky sa „len“ nebudú zlepšovať tak ako si on predstavuje a očakáva, bude voliť socialistických a sociálnych demagógov, ktorí mu to budú neustále sľubovať a ktorých skutočným zámerom v skutočnosti ani zďaleka nie je toľko proklamované dobro občanov hoci o tom neustále tárajú, ale skôr vlastný prospech.
Viem si celkom dobre predstaviť, čo si myslel a ako sa cítil Jožo Kollár...